Niet vína. Čo s tým?
Bola som viac ako desať rokov v službe.
Vykonávala som všetko.
Okrem svadby.
Nikdy ma nestihla.
Mnoho pohrebov, krstov, posviacok, návštev, pastoračných rozhovorov, vyučovaní náboženstva, zakladania a vedenia spevokolov, ekumény, nácviky detí, poriadanie slávností, táborov, ….
no svadba žiadna.
Tak som sa sama – ako mladá vdova – vydala.
Toto je prvá kázeň po mojej svadbe.
Situáciu z textu, na ktorý som kázala som totiž zažila.
Víno na svadbe sa nám minulo...
Zaujímavé, že od mojej druhej svadby som sobášila...
Mimochodom, keď som sa vydávala prvýkrát, nemohli sme mať sobáš v kostole, pretože manžel, ktorý bol ako farár rozvedený, nedostal tzv.dišpenz, teda povolenie biskupov sobášiť sa v kostole.
Žeby to s tým súviselo?
Podľa mňa isto.
Pán Boh si chce použiť svojich služobníkov, aby žehnali.
Ale keď oni majú svoje pravidlá...
Úrad je predsa úrad.
Tak sa Pán Boh nemieša.
Raz to predsa príde.
Prišlo.
Keď som sa po materskej dovolenke hlásila do služby, biskupi mi ako podmienku prijatia dali sobášiť sa v kostole
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář
