Otec ll
V jednom roku som bola so svojimi kolegami na duchovných cvičeniach vo Švédsku.
Osobne som tam zažila veľmi požehnané chvíle.
Nielen v nádhernej prírode, v krásnom spoločenstve kolegov, bratov a sestier zo Slovenska, našich hostí, ktorí špeciálne pre nás pripravili celý program, ale najmä v spoločenstve s Bohom.
A keď človek niečo krásne, výnimočné zažije, nemôže si to nechať len pre seba.
Musí svedčiť.
Svietiť.
Zvlášť, ak nás z tomu vyzýva aj téma nedele.
2.nedeľa po Svätej Trojici
Vážne pozvanie
„Preto skláňam kolená pred Otcom,
po ktorom sa menuje každá rodina na nebi aj na zemi.“
Efeským 3,14-15
Vzácne sestry, drahí bratia v našom Pánovi Ježišovi Kristovi:
Neviem, či ste si uvedomili, že dnes je Deň otcov.
Už v roku 1966 americký prezident uzákonil tretiu júnovú nedeľu ako Deň otcov.
Keďže dnes už nie sme príliš ďaleko od Ameriky, tento sviatok sa udomácnil aj u nás.
Neviem, sestry a bratia či si ho pripomínate doma vo svojich rodinách.
No ja vám dnes chcem ponúknuť pohľad na jedného Otca s veľkým O.
Je to pohľad na nebeského Otca.
Tak pozorne počúvajte a v závere si odpovedzme na otázku: Aký je môj obraz o Bohu?
Možno pri tom všetkom pochopíme, prečo je asi pre mnohých tak ťažké veriť v Pána Boha.
Prečo je pre mnohých tak ťažké prijať jeho pomoc, lásku,...
Keďže som bola vo Švédsku na duchovných cvičeniach, a tam ma okrem mnohých iných vecí, tém, zaujal aj skvelý dušpastier Benght Pleijel, chcem sa s vami podeliť o tieto jeho myšlienky.
Na Slovensku sú vydané v knihe, ktorá sa volá Tajomstvo tvojho krstu.
Pohľad na otca nám dnes ponúka aj apoštol Pavel, ktorý jasne a krásne píše.
„Preto skláňam kolená pred Otcom, po ktorom sa menuje každá rodina na nebi aj na zemi.“
Apoštol Pavel hovorí, píše o nebeskom Otcovi
Nebeský Otec je vzor všetkých otcov.
Naši pozemskí otcovia,nech sú akokoľvek skvelí, predsa len sú slabým odleskom skutočného, dokonalého Otca.
Hoci, my to často robíme naopak. Naruby.
Veľakrát, chtiac-nechtiac, uvedomujúc si to alebo nie, naši otcovia, ale i matky určujú, ako vyzerá
v očiach ich detí Boh.
Niet divu, že Boh sa mnohým zdá byť taký vyblednutý a nevýrazný.
Alebo dokonca odstrašujúci a nebezpečný.
Možno si pamätáte, ako vám zvykli hovoriť, teda mne isto, koniec-koncov nebola som najchudšia, že zacláňam niekomu vo výhľade, povedali to vetou. Nemáš otca sklenára.
Mz sme vedeli, že tým myslia, že nie sme priezrační.
No podobným spôsobom sa naši otcovia, matky mohli postaviť medzi nás a Pána Boha,
a tak nám jasný pohľad na Neho zaclonili.
Opakujem, aj ked si t neuvedomujú a robia, či urobili to nechtiac.
Ako sa to stalo?
Náš obraz Pána Boha ako Otca v nás rástol už od detstva a bol a je priamo úmerný tomu,
čo sme videli na svojich otcoch a matkách.
Aj keď sa nás snažili vychovať dobre, aspoň to tak mysleli, dali nám všetko, čo mali, aj zo seba, predsa sa Pánu Bohu vyrovnať nemohli.
A my sme svojich rodičov, či sme si to uvedomovali, alebo nie, vnímali ako Pána Boha.
Dali nám predsa život, chránili nás, starali sa o nás, vychovávali...
Aj v kresťanstve sa učíme: Cti si otca i matku. A to v našom preklade, v našom vnímaní znamenalo hlavne - poslúchaj ich. Rešpektuj ich.
Je teda prirodzené, že keď nám roky pribúdajú a my sa učíme i viere v Pána Boha,
naša predstava vychádza hlavne z toho, čo sme spozorovali na našich rodičoch.
Ako deti sme to samozrejme považovali za to jediné správne.
To, čo robia, ako uvažujú, ako žijú naši rodičia, podľa toho sme si utvorili obraz boha,
ktorý nás možno sprevádza až dodnes.
Započúvajme sa, sestry a bratia aspoň do niekoľkých pohľadov na Boha.
Všimnime si a uvažujme ako sa naša predstava Boha vyvíjala, možno aj zastavila na pozorovaní našich rodičov.
Možno sme mali otca, matku,ktorí boli zriedka doma.
Možno niekto z našich rodičov vôbec nebol doma.
Alebo to bol otec, matka, ktorí boli šikovní a úspešne sa v práci šplhali.
Tak sme ich viac videli od chrbta.
Tým sa v našom podvedomí, aj vedomí sformoval obraz neprítomného boha, ktorý sa o nás nestará, alebo sa nestihol starať kvôli dôležitejším veciam.
Alebo otec či matka nemali čas nám prejaviť lásku, tak sa nám stala útechou hračka, trebárs plyšový medvedík.
Obraz boha medvedíka bol na svete.
V nás.
On nám poskytoval pocit pohodlia, bezpečia, útechy,...
Možno bol náš otec dobrý chlap.
Nikdy nedokázal ani len zdvihnúť hlas.
Každému chcel len dobre.
Neodvážil sa zasiahnuť, keď sa stalo niečo tažké, náročné, čo bolo treba riešiť.
Jednoducho bol bojazlivý.
Hlboko v nás sa vytvorila predstava boh -dobráčisko.
Teda je to boh, ktorý nie je schopný niečo vyriešiť, pohnúť dopredu, byť tam, kde sú ťažkosti.
No problém je v tom, že my tie ťažkosti máme a potrebujeme pomoc pri ich riešení...
Možno bol náš otec či matka veľkí pedanti.
Vždy sa chceli pýšiť dobrým dieťaťom.
Preto nám často hovorili: daj si pozor! Nerob toto! Nerob tamto!...
Tak sa v nás sformoval boh-ukazovák, ktorý nám neustále pripomínal : Dávaj si pozor! Boh ťa vidí!
Pre niektorých sa stal Boh bohom- diktátorom.
Lebo otec či matka v detstve po nás šliapali, otec bil matku, alebo sme tak boli sformovaní prísnym pánom farárom, z ktorého chrlili kázne plné prsných, prísnych slov a bolo z nich cítiť pach síry.
Tak v nás, v našom srdci vyvoláva spomieka na Boha strach.
A ako je možné milovať strach?
Dá sa dôverovať strachu?
Môžem prísť s nádejou v odpustenie k strachu?
Našli sme, bratia a sestry, v týchto slovách ten svoj obraz Boha?
Ak áno, tak sme iste pochopili aj to, prečo nám tak málo ten náš boh pomáha.
Lebo náš obraz boha vôbec nezodpovedá skutočnému Bohu.
Náš obraz boha je zatienený, nejasný, ďaleký....
Pýtate sa: No a čo?
Čo je na tom zlé?
Je to vôbec pre vieru podstatné?
Veru je. Drahé sestry, vzácni bratia.
Chybný, skreslený, jednostraný, obmedzený obraz o Bohu totiž ovplyvňuje aj obraz o mne samom.
Potom ten chybný obraz totiž chybne prenášam na svoje okolie.
Na ľudí, prírodu i všetko ostatné...
Posúďte samy:
Neprítomný boh spôsobuje, že si namýšľam: nehodím sa k ničomu. Som menejcenný. Som na nič. Preto o mňa nik nemá skutočný, úprimný záujem.
Pánbožko – medvedík ma robí lenivým a väzneným a ľahostajným k biede ostatných.
Lebo je dobráčisko a robí mi len dobré. Je len môj.
O ostatných sa nemusím starať, lebo každý má svojho.
Boh ako hroziaci ukazovák sa sústreďuje len na mňa, no robí ma ustrašeným.
Tak ako môj boh aj ja sa potom stávam najdôležitejší a všetko posudzujem podľa seba.
Je zo mňa egocentrický a zákonnícky kresťan.
Diktátorský boh ma robí bojazlivým a pokryteckým.
V každej skupine ľudí sa správam ako určujú druhí.
Začínam hrať rôzne úlohy, hry, aj keď nie som herec...
Pretvárky sú na dennom páse.
No už sa ich neviem zbaviť.
Čo keby ma v skupine neprijali, odsúdili...? No mňa to ničí, deptá...
Nakoniec prichádza boh- mindrák, ktorý neustále omieľa: nenamýšľaj si, že niečo si! Že niečo znamenáš!
Aj teraz, sa vám, sestry a bratia zdá, že nie je dôležité, aký obraz Pána Boha v sebe máme?
Napriek všetkému nemusíme klesať na mysli.
Pán Boh nám v slovách cez proroka Jeremiáša odkazuje: Budete ma hľadať a nájdete ma,
keď ma budete hľadať celým srdcom; dám sa vám nájsť, -znie výrok Hospodina – zmením váš údel.“
Jer 29,13-14.
Boh – mindrák má v podstate pravdu, keď hovorí: Nenamýšľaj si, že niečo si!
My si o sebe nemáme niečo namýšľať.
My to musíme vedieť.
My musíme vedieť kto sme!
A kto sme?
Sme Božie stvorenie!
Ba viac: Vďaka krstu svätému sme Božie deti!
Boh, dokonalý Otec v láske sa nám prihovára: „Si drahý v mojich očiach! Si vzácny a milujem ťa! Večnou láskou ťa milujem. Ešte si nebol na svete a ja som si ťa obľúbil, čakal som na teba.
Čakal som, kedy ma budeš hľadať, aby si spoznal, že ťa milujem, že to s tebou myslím dobre...!“
Počujete tie krásne slová, slová plné, preplnené láskou, ktoré nás volajú, vyzývajú:
„Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, ja vám dám odpočinutie.“?
Dnes je nedeľa, ktorá má tému: Vážne pozvanie.
No nielen táto nedeľa je pozvaním, vážnym pozvaním od Pána Boha pre nás, aby sme správne poznali Pána Boha – Otca, ale aj seba a to, kým sme v Jeho očiach.
To, či zmeníme náš údel, údel našich rodín, cirkevných zborov, záleží len od nás.
Od toho či budeme hľadať Pána Boha celým srdcom.
Toho skutočného, mocného, múdreho láskavé ho, milostivého Boha Otca, ktorého láska sa vtelila
do Jeho Syna, a Duch ktorého vanie všade tam, kde sa čo i len dvaja, traja zídu v Jeho mene,
prosia a túžia po Ňom.
Záleží len od nás či skloníme pred týmto Otcom svoje, hoc aj ubolené kolená a vyznáme:
Chcem byť Tvoj.
Som Tvoj.
Túžim byť v Tvojich rukách vždy a všade.
Amen.
