Zjavila sa hviezda i vám?
Mala som možnosť slúžiť v niektorých zboroch viac, v iných menej.
Tento malý, no pre mňa milý zbor, v ktorom som z času na čas a veľmi rada slúžila, potreboval veľa povzbudenia.
Tak, ako ľudia v jeho okolí, kde je zasadený.
Bola by škoda, keby zahynul len preto, že sa bojí zlej finančnej situácie, ktorá je v cirkvi
tak nastavená...
Zjavenie Krista Pána mudrcom. Epifania
Sláva Pánova
Starí múdri ľudia hovorili: Na Nový rok o slepačí krok, na Tri krále o krok dále.
Tak sa vzďaľujeme od obdobia, v ktorom vládla tma,
ale zároveň práve v tomto období sa zjavilo svetlo,
ktoré osvietilo múdrych, aby aj im bola zjavená a ponúknutá spása.
Bola to nevídaná hviezda, čo svedčila svetu, že sa stalo niečo neslýchané.
Tento vianočný príbeh nás bude dnes sprevádzať na slávnostných bohoslužbách,
na ktorých vás všetkých srdečne vítam, domácich i vzácnych hostí, tých je tu dnes dosť
a začíname v mene Boha Otca, Syna i Ducha Svätého.
„Povstaň a zaskvej sa, pretože prichádza tvoje svetlo
a sláva Hospodinova vchádza nad tebou.
Lebo hľa, tma kryje zem a temnota národy,
ale nad tebou vzchádza Hospodin a Jeho sláva sa zjavuje nad tebou.
Národy prídu k tvojmu svetlu a králi k jasu, ktorý žiari nad tebou.
Pozdvihni oči dookola a pozri: všetci sa zhromaždia a prídu k tebe;
tvoji synovia prídu zďaleka a tvoje dcéry v náručí budú nosené.
Potom uvidíš a rozradostí sa ti srdce, lebo poklady mora sa k tebe obrátia, bohatstvo národov príde k tebe. Množstvo tiav ťa zaplaví, mladé velbludy z Midjanu a Efy;
všetci zo Sáby prídu, donesú zlato a kadidlo a hlásať budú chvályhodné skutky Hospodinove.“ Izaiáš 60,1-6
Mudrci od východu
„...keď to počul kráľ Herodes, predesil sa a s ním celý Jeruzalem.
Zhromaždil všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vypytoval sa ich,
kde sa má narodiť Mesiaš. Odpovedali Mu:
v judskom meste Betleheme, lebo tak píše prorok: A ty Betlehem, Judská zem,
nijako nie si najmejší medzi vývodiacimi mestami judskými,
lebo z teba vyjde vojvodca, ktorý bude pásť môj ľud izraelský.
Nato Herodes tajne zavolal mudrcov, dôkladne sa ich povypytoval na čas,
kedy sa zjavila hviezda...
Keď uzreli hviezdu, zaradovali sa veľkou radosťou. I vošli do domu, uvideli dieťatko s matkou Máriou, padli na tvár a klaňali sa Mu....“ Mt 2,1-12
Drahé sestry, vzácni bratia v našom Pánovi Ježišovi Kristovi!
Je niečo, čoho sa desíte?
Čo vo vás vyvoláva strach, hrôzu?
Čoho sa bojíte?
A ako takú situáciu riešite?
Ako si vôbec predstavujete predesil sa?
Evanjelista Matúš píše: „Keď to počul Herodes, predesil sa a s ním celý Jeruzalem.“
Čo Herodes počul, keď sa tak predesil?
Evanjelista píše: „Keď sa Ježiš narodil v judskom Betleheme za časov kráľa Herodesa, ajhľa mudrci od východu prišli do Jeruzalema a pýtali sa: Kde je ten narodený kráľ židovský?
Videli sme totiž jeho hviezdu a prišli sme sa mu pokloniť.“
To je všetko, čo povedali.
Je tam pre vás, sestry a bratia niečo, čoho by ste sa báli?
Prídu síce trochu unavení, - dlhá, namáhavá cesta, aj to poväčšine v noci, - ale predsa je vidieť bohatí, múdri ľudia z východu a hlásajú niečo o narodenom kráľovi a hviezde, ktorá ich z ďalekej bezbožnej krajiny doviedla až sem.
Ako by ste sa zachovali vy?
Je to pre vás niečo na zdesenie?
Ja som nenapraviteľný optimista.
Veď ak Boh stvoril svet, a ja tomu verím, musí tu byť aj veľa dobra.
Ak Boh stvoril svet, tak ho aj miluje a chce mu dokázať lásku aj cezo mňa.
Som rada spolupracovník Boží.
Je to pre mňa veľká pocta byť spolupracovníkom tak veľkého, múdreho, mocného Boha,
ktorý má navyše obrovské srdce plné lásky.
Ku každému človeku.
Každého človeka spasil, zachránil, keď za neho vykonal dielo záchrany cez svojho Syna.
Preto ja osobne veľmi rada hľadám v každom človeku kus Božieho obrazu, na ktorí sme všetci boli stvorení a tiež na každého sa snažím hľadieť ako na objekt Božej lásky.
Nie vždy sa to samozrejme darí.
Sú objekty, ktoré s veľkou radosťou a vďakou prenechám iným, väčším optimistom.
Ľuďom s väčším srdcom ako je to moje.
Sú objekty, ktoré dokonca prenechám, vedome odovzdám rovno samému Pánu Bohu do Jeho láskavej starostlivosti.
Ale takýto optimista jednoznačne nebol Herodes. Keď Herodes počul slová:
„Kde je ten narodený kráľ židovský? Videli sme totiž jeho hviezdu a prišli sme sa mu pokloniť.“
Evidentne počul niečo iné.
To sa občas stáva, že niekto niečo povie a my počujeme niečo úplne iné.
Buď preto, že sme myšlienkami niekde inde, alebo preto, že už máme svoju, zväčša zlú skúsenosť a naša myseľ zostane len v skúsenosti a neposunie sa ďalej.
Tak čo počul Herodes?
Čo tak Herodesa vydesilo?
Herodes počul: Pozor, je tu nový adept na moju funkciu. Bacha, moje miesto je ohrozené.
Moja pozícia, ktorú si tak strážim, dal som dokonca svojich 3 synov popraviť a jedného som poslal
do vyhnanstva, lebo sa uchádzali o môj tron, a teraz, keď som si vytvoril v svojom teritoriu pokoj
sa objaví niekto, kto ma chce znova nahradiť?!“
„To jednoznačne nemôžem dovoliť!“
A čo urobí?
Pozor, on nepanikári. Herodes rýchlo pozberá všetku svoju silu, sústredí sa na to pre neho najdôležitejšie a urobí to najmúdrejšie, čo človek môže urobiť.
Čo urobí?
Zvolá kompetentných, ktorí o tejto situácii vedia najviac, teda farizejov a zákonníkov, znalcov Písma a vypytuje sa ich na miesto, kde sa má narodiť Mesiáš.
Je zaujímavé, že sa nepýta na Ježiša, ale rovno na Pomazaného. Teda sa vypytuje na vyvoleného!
Z toho mal celý Jeruzalem zdesenie, strach.
Preto Matuš, Žid píše: „s ním predesil sa celý Jeruzalem.“
Celý Jeruzalem totiž poznal Herodesa a jeho ješitnosť. Jeho veľké Ego.
Celý Jeruzalem poznal jeho myšlienkové pochody, čo sa odohráva, keď niekoho nazve Mesiáš. Poznali Herodesa, že toto nie je úprimný záujem o človeka, kráľa, pomazaného.
Z týchto slov celý Jeruzalem poznal, že pôjde do tuhého.
Zvlášť, ak sa jedná o nového kráľa židovského územia, ktoré má na starosti a kde sú stále nejaké rebélie, lebo Židia si z času na čas uzurpovali svoje postavenie, svojho kráľa.
Herodes si dal rýchlo zavolať všetkých znalcov zákona: veľkňazov, zákonníkov.
Chcel vedieť čo najviac.
Prečo?
Lebo keď má človek známosť o niečom, keď vie o čo sa jedná, keď to, čoho sa bojí pomenuje,
tak nad tým získa nadhľad.
Postaví sa nad tým.
Nad tú situáciu.
Je nad vecou.
Akoby sa zrazu vystrel, nadýchol a získal silu.
Potom môže ďalej jednať viac rozumovo a neopantajú ho tak city.
Nezničí ho tá situácia.
Ako sa vy správate, keď vás niečo trápi, morí, keď sa niečoho bojíte, desíte?
Paradoxne Herodes nám dal jasný príklad ako sa správať ako človek.
Dal si zavolať znalcov zákona, teda Písma, aby z neho vyčítali to pravé.
No pritom zabudol, nechcel si pripustiť, že on sám nie je úplne najvyššie.
Nie je jediný pán na svete.
Nemôže byť.
Nestvoril svet.
Nie je plný lásky, pokoja.
Nemiluje svet.
Len seba.
Svoje veľké nafúknuté JA.
Ale v príbehu nebol jediný kto zlyhal.
Aj zákonníci a farizeji sa predsa dočítali, že v najmenšom judskom meste sa mal narodiť Spasiteľ, kráľ.
Tak prečo Ho neprijali?
Sú veci, ktoré sa nedozvieme, sú veci, ktoré nevyriešime, sú veci, ktoré nezmeníme.
Škoda strácať čas, energiu, život.
Preto sa skúsme, sestry a bratia zamyslieť nad niečím, čo zmeniť môžeme.
A to je: Čo tento príbeh hovorí k nám?
Ako nám chce pomôcť?
Ako nás chce osloviť?
Čím nás chce zmeniť?
V súčasnosti nás asi ako mnohé malé zbory trápi či prežijeme.
Ak prežijeme.
Alebo nás to už ani netrápi a vzdali sme to?
Neviem ako vyzeral Betlehem za čias Ježiša.
No jednoznačne to bolo najmenšie mesto.
No Tvorcovi, Pánovi sveta sa zaľúbilo nenechať ho napospas osamoteniu, zabudnutiu, posmechu.
Náš Pán je jedinečný Pán, ktorý miluje práve to, čo si nik nevšíma a ani nevníma.
Náš Pán je absolutne jedinečný Pán, lebo vyzdvihuje to, čo je zabudnutiahodné.
O čo sa iný už ani nepotkne.
Náš Pán je jedinečný, úžasný, plný lásky a mocný, pretože On čokoľvek, čo nám naháňa strach, zdesenie, čoho sa bojíme, dokonca aj to, čo nechceme, ale máme, môže a chce premeniť na veľký dar.
Na požehnanie.
Na osoh, na úžitok.
Ocenenie, povýšenie,
Mudrcom sa zjavila hviezda:
Pravý opak je počuť pri mudrcoch: „Keď uzreli hviezdu, zaradovali sa veľkou radosťou.“
Mudrcom stačilo vidieť hviezdu, od ktorej sa odklonili.
Iste ich štvalo, že poblúdili, že sa dali zmiasť a prišli do Jeruzalema.
Ale radosť z toho, že cieľ ich cesty bol úspešný jednoznačne prekryl všetky ostatné obavy, strachy nielen zo zlyhania.
Oni sa zaradovali, už len keď uvideli hviezdu.
Viete si predstaviť, čo prežívali, keď uvideli to vytúžené dieťa, ktoré sa malo stať kráľom?
Matúš, colník, obyčajný muž to opísal: „uvideli dieťatko s matkou Máriu, padli na tvár a klaňali sa Mu. Potom otvorili svoje klenotnice a obetovali Mu svoje dary: zlato, kadidlo a myrhu.
Zjavil sa vám niekedy nejakým spôsobom Pán?
Mne áno. Mala som asi desať rokov.
Chvála Bohu, už som v tom čase chodila do kostola.
Naša mama ochorela na rakovinu.
Doktori povedali, má max pol roka života.
Ja som bola najstaršia, ešte bol osemročný a dvojročný brat.
A práve v tom období sa mi zjavil vo sne Pán Ježiš.
Veľmi som totiž po tom túžila.
Aby som Pána Ježiša, o ktorom mnohí tak osobne hovorili, svedčili vo svojom živote, aby som aj ja s Ním mala osobnú skúsenosť.
Aby som v Neho mohla viac veriť.
A naozaj Mu dôverovať.
A ten veľký, láskyplný Pán bol ku mne tak milostivý, že vypočul túto moju túžbu, podišiel ku mne
a povedal: „Čo chceš, aby som ti splnil? Žiadaj si tri veci a ja ti ich splním.“
Vtedy som prosila o to, aby sa mama uzdravela, aby som dostala dobrého, veriaceho muža,
otec bol totiž pijan a sukničkár a ešte som prosila o to, aby som bola taká múdra, aby mali zo mňa ľudia úžitok.
Mama žije dodnes, čo je viac ako 35 rokov. Dostala som toho najlepšieho muža, akého som si len predstavovala. Teda prvého. O múdrosť pre každú životnú situáciu svoju i iných, prosím stále.
Veľmi by som si priala, sestry a bratia, aby ste si navzájom hovorili svoje skúsenosti s našim jedinečným Pánom, a tak sa upriamili na Neho a nie na svoje starosti, trable, strachy, zdesenia,
čo bude s nami.
Prajem si, aby On bol Ten, ktorého vyvyšujeme v každej situácii svojho života.
Aby Jeho bolo medzi nami vidieť.
Prajem si, aby On bol viditeľný, zjavný, zjavený cez nás, cez život nás i našich zborov.
Prajem si, aby sme mali takú túžbu, aby my sme chceli zjavovať Krista vo svete.
Aby sme nechali cez seba zjavovať nášho jedinečného, úžasného, milostivého a veľkého,
no zároveň láskavého Pána Ježiša Krista.
Nech sa tak stane!
Amen.
